Útulne u: Zuzky Gašparovičovej

Mnohí ľudia sa so Zuzkou stretávajú pomyselne každý deň prostredníctvom blogu red poppy stories. My sme sa s ňou stretli u nej doma, na kus reči o tom, ako sa jej býva a každé ráno vstáva v jej útulnej izbe. Pochopiteľne sme prechádzali od interiéru k móde a naspäť. Vieme však, že zobúdzať sa v centre mesta je nenahraditeľné.

Many people meet Zuzka every day through her blog called Red Poppy Stories. We met her at her home and chat a little bit about how she lives and how it is to get up in her cozy room every morning. Obviously we had a conversation about interior then about fashion and back. However, we know that waking up in the city center is irreplaceable.

Zuzka pracuje v Zľavomate, kde testuje zľavy, pre nás, potencionálnych zákazníkov. Práve kvôli práci sa presťahovala do Bratislavy. Vo voľnom čase sa venuje blogu red poppy storries, ktorý je zameraný na všetko to, čo ju baví. Najmä na módu.

Zuzana works at Zľavomat where she tests discounts for us, potential customers. She moved to Bratislava precisely because of the work. In her spare time she runs Red Poppy Stories blog which is focused on everything that Zuzka likes; particular fashion.

Čo bolo pred vznikom blogu? Čo ťa viedlo k jeho založeniu?

Mala som rada módu, vždy som sa inak obliekala a rada fotila. Na Slovensku sa v tom čase rozbiehali blogy a ja som dostala nový fotoaparát. Vznikli blogy Svartsvanur a Feathersintodust a povedala som si, prečo nie. Začať s blogom bolo naozaj ľahké. Ani ma len nenapadlo, že raz bude úspešný, že nad ním budem musieť seriózne premýšľať a mať istú zodpovednosť.

Je zaujímavé, ako sa to všetko mení. Začínala som ako milovník šiat s ryšavými vlasmi. Teraz si už ani nespomeniem, kedy som mala šaty naposledy na sebe.

What was before the emergence of the blog? What did lead you to its establishment?

I love fashion. I always dress differently and take pictures. At that time blogs in Slovakia were starting and I got a new camera. Svartsvanur and Fethersintodust were created and I said to my self, why not. To start with the blog was really easy. I didn’t even thing about that one day it will be successful that I would have to seriously think about the blog and have a responsibility for having the blog.

It is interesting how everything changes. I started as a lover of dresses with red hair. Now I don’t even remember when the last time I wore a dress was.

Čo ťa inšpirovalo k zariadeniu tejto izby?

Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Dostala som prácu a do týždňa sa musela presťahovať. Všetko som mala doma v Prievidzi. Vzala som si so sebou iba oblečenie a knihy. Svoj blog som mala zameraný na módu a o interiérové stránky som sa nezaujímala. Narýchlo som napísala kamarátke, ktorá sa o to trošku zaujíma, nech mi naposiela rôzne fotografie. Poslala mi tip na palety pod matrac a tým to začalo.

Bývanie v tomto byte je tiež veľká náhoda a lepšie to ani nemohlo dopadnúť.

Všetko prichádzalo automaticky. Palety, matrace, komoda z IKEY v akcii a všetko sa to postupne pospájalo, až z toho vznikla táto izba. Nemám rada poličky, preto mám všetko poukladané po zemi.

What did inspire you when you were arranging this room?

Everything went pretty fast. I got a job and I had to move within a week. All of my things were in Prievidza. I brought just clothes and book with me. I was focused on fashion and I didn’t care about interior. I quickly wrote to my friend who was pretty interested in interior design. She sent me some pictures and tips for my room such as pallets under the mattress. So it all began with it.

Living in this apartment is a big coincidence. It couldn’t have gone better.

Everything came automatically; pallets, mattress, chest of drawers from IKEA and everything got pretty much together by itself. Afterwards, this room was created. I don’t like shelves so I have everything on the ground.

Aké farby máš rada?

Práve som nad tým rozmýšľala. Mám rada sivú, ale to je taká smutná a pochmúrna farba. Taktiež mám rada žltú a modrú. Viem, že nemusím oranžovú a ani ružovú.

What colors do you like?

I was just thinking about it. I like grey but it is sad and gloomy color. I also like yellow and blue. I know that I don’t like orange and pink.

Riadiš sa pri nákupe vecí do interiéru aj v oblečení myšlienkou trvácnosti, kvalitnosti ? Aký typ zákazníka si?

Ja som veľmi čudný zákazník. Nakupujem veľmi málo, keďže veľa oblečenia dostanem a nakupovanie v obchodoch ma nebaví. Keď do obchodu vojdem, tak si kúpim radšej šaty v zľave. Nechcem podporovať módne reťazce a kupovať si v nich drahé veci, keď ich hodnota je minimálna.

Komodu do izby som si kúpila z IKEY, ako som už spomínala. Zrkadlo, ktoré tu mám, je veľmi staré. Dobre sa mi nakupuje na bonami.cz a vo francúzskom obchodíku La maison. Tam si kúpim občas nejakú vec. Ostatné veci sú z IKEY.

Keď som sem prišla, vedela som, že chcem bielu stoličku. Prišla som do bytu a bola tu. Tak som sa na ňu usmiala.

Všetko sa mi tu spája pomaly dokopy.

When you buy things to your room or clothes do you follow the idea of durability and quality?  What kind of a customer are you?

I am a very weird of a customer. I don’t buy that much things because a lot of things I just get for free and to shop in a mall is not for me. When I come to a mall I rather buy clothes in discount. I don’t want to support fashion chains and buy things that are expensive even their value is minimal.

As I mentioned before the chest of drawers is from IKEA. The mirror I have here is really old. I like to shop on bonami.cz and in French store called La Maison. Sometimes I buy a thing there. The rest is from IKEA.

When I came here I knew I want a white chair. I came to the apartment and there it was a white chair. So I smile at the chair and I was happy.

Everything is slowly getting together.

Čo ty a sekáče?

Najlepšie sekáče na svete sú v Prievidzi. To bezkonkurenčne. V našom nórskom sekáči nájdete nohavice Cheap Monday alebo značku GinaTricot. Keďže som prievidzskými sekáčmi rozmaznaná, do bratislavských nechodím. Viem, že v Prievidzi nájdem presne to, čo mi sedí.

What about you and second-hands?

The best second-hands are in Prievidza, with no doubts. In our Norwegian secondhand you can find Cheap Monday pants or the brand Gina Tricot. Second-hands in Prievidza spoiled me so I don’t go to the ones in Bratislava. I know that in Prievidza I will find what I’m looking for.

Uvedomuješ si svoju zodpovednosť na blogu voči svojim čitateľom pritom, keď nakupuješ?

Doobeda som fotila práve článok o top desiatich veciach, ktoré jednoducho musíte mať v šatníku, do ktorých sa oplatí investovať. Chcem dať svojmu blogu väčšiu pridanú hodnotu, pretože mi už nestačia iba fotky outfitov. Rada by som to posunula ďalej a venovala tomu viac. Tému slow fashion riešime na fashion-map.cz stále a nakazilo ma to.

Do you realize your responsibility for the blog and their readers when you are buying new stuff?

I the morning I took some pictures for the article about the things you just have to have in your closet. I want to make my blog more valuable because I can’t just stay at the point where I just take pictures of my outfits. I would like to move forward. I’m still working on Slow Fashion on fashion-map.ca and it infected me.

Čo robíš rada, keď nepracuješ a nebloguješ?

Riešim spomínané fashion-map, chodím na jógu, a keďže je už vonku pekne, môžem chodiť behať. Inak sa motkám. Chodím rada na kávičky, stretávam sa s milými ľuďmi, upravujem fotky, výletujem, čítam si, premýšľam.

What do you like to do in your spare time? (away from blog and work)

As I mentioned I do some things for fashion-map, I do yoga and I run when it’s nice outside. I like to go to the café, meet nice and kind people, edit photos, read and think.

Tvoja hudobná, filmová a knižná vychytávka.

Momentálne počúvam stále dookola nový album od Beck, už asi rok čítam knihu Muž spí a rada pozerám severské filmy.  A som po nich adekvátne smutná. Naposledy som pozerala trilógiu Before sunrise, Before sunset a Before midnight, všetky zaradom a bola to pecka.

What is your music, movie and literary extravaganza?

These days I listen to Beck’s new album again and again. For about a year now, I read a book “Muž spí” and I like to watch Nordic movies. And I am adequately sad after I watch one. I recently watched a trilogy Before sunrise, Before sunset and Before midnight, one after another and it was awesome. 

Myslíš si, že sú v tvojom okolí esteticky cítiaci ľudia?

Záleží na tom, kde som. V práci sú úplne iní ľudia než v prostredí, v ktorom sa pohybujem mimo nej. Myslím, že ľudia ešte stále nedbajú na kvalitu. Kvalitnú vec si môže dovoliť ten, čo má peniaze. Paradoxne k výroku - "Nie sme takí bohatí, aby sme si kupovali lacné veci." Mladí si teraz musia polroka odkladať, aby si kúpili niečo poriadne. Estetické cítenie majú, nemajú však prostriedky na kúpu naozaj kvalitných kúskov.

Do you think that you are surrounded by aesthetically sentient people?

It depends on where I am. There are different people at work and at the places outside of it. I think that people don’t care about quality. Only people who have money can buy a quality thing. Paradoxically to the statement: “We are not that rich to buy cheap things.” If a young person wants to buy a quality thing he or she has to lay aside some money for about a half year. These people have aesthetic sense but they don’t have means to buy really high quality pieces.

Ktoré slovenské/české značky sa ti páčia?

Ushy.té a tiež mám veľmi rada Drevenú Helenu. Páčia sa mi tričká od Buffeťákov a chalanov zo Slowatchu. Z českých mám rada značky Odivi a Leeda.

What Slovak or Czech brands do you like?

I like Ushy.té and I also really like Drevená Helena. I like t-shirts by Buffet and Slowatch. From Czech Republic I like brands as Odivi and Leeda.

Vráťme sa nakoniec ešte k tvojmu bývaniu. Ako sa ti spolunažíva so spolubývajúcimi a susedmi?

Bývam s Kikou, ktorú poznám už 15 rokov (ach, aké sme staré) a bezmedzne ju milujem. Tiež tu s nami býva Oto, ktorý prevádzkuje Regal Burger. Všetci sme starí známi z Prievidze.

Bytový komplex, v ktorom bývam, je kultúrnou pamiatkou mesta Bratislava. Nie každý byt je preto obývaný a so susedmi sa veľmi nepoznáme. Minule nám vypadla elektrika, vtedy vznikla taká malá komunita. Kika študovala priestorové plánovanie, je naklonená verejnému priestoru a silou-mocou chce zorganizovať brigádu, aby sme sa viac spoznali, tak uvidíme.

Je tu úžasné ticho. Keď prídem z hluku sem, mám pocit, že som ohluchla. Po Pohode som si púšťala pesničky, či som náhodou neohluchla, J.

Let’s just go back to your housing. How is it with your roommates and neighbors?

I live with kika who I know for 15 years (oh, we are so old) and I love her boundlessly. Oto who runs Regal Burger also lives with us. We are all old friends from Prievidza.

The apartment complex where I live is a cultural monument of Bratislava. Thus not every apartment is populated and we don’t know our neighbors that well. Last time we went without electrics a small community arose. Kika studied spatial planning and she favors the public space. So Kika wants to organize a brigade where we can get to know each other. Well, we shall see.

There’s an awesome silence here. When I come home from a noisy place I feel like I’m deaf. I had to play some music after Pohoda just to make sure I wasn’t deaf.

  

ELT.

(jazyková korektúra Zemka Jaurová)

                                                                                                                  

NEÓNa

Tento týždeň sa v Košiciach, Žiline a Bratislave konala fajn akcia pod názvom Typo Kucha. Študenti ateliéru písma a typografie na pražskej UMPRUM navštívili Slovensko a jednotlivo, za pomoci 20 slajdov x 20 sekúnd odprezentovali  svoje doterajšie práce. Súčasťou akcie bolo aj predstavenie knihy NEÓNa z dielne Samuela Čarnokého a Radoslava Sinčáka. Typografické skvosty, ktoré mapujú východné Slovensko do roku 1989 sa oplatí držať v rukách. Kniha je rozdelená do kapitol, ktoré niekedy navodzujú úsmev na tvári a niekedy doháňajú k slzám. Oplatí sa ju mať doma, na poličke, nočnom stolíku, v knižnici.

This week a great event called Typo Kucha was held in Košice, Žilina and Bratislava. Typography studio UMPRUM´s students visited Slovakia and each of them presented their current work in 20 slides x 20 seconds. A new book called NEÓNa by Samuel Čarnoký and Radoslav Sinčák was also presented during this event. It is worth to hold this book of typographic gems that map eastern Slovakia (since 1989) in your hands. The book is divided into chapters which sometimes make you smile and sometimes make you cry. It is worth to have the book at home on a shelf, on the bedside table or in the library.

ELT.

Les

photography: Barbora Jakubová

V ateliéri: Walter Schnitzelsson

Walter Schnitzelsson je pomerne mladá, ale už veľmi známa slovenská skupina, pozostávajúca z jej troch členov: Jozefa, Jakuba a Miroslava. My sme ich prednedávnom navštívili v ich ateliéri/skúšobni a spýtali sme sa pár otázok, na ktoré sme dostali zaujímavé a vtipné odpovede.

Walter Schnitzelsson is relatively a young but already well-known Slovak band consisting of its three members: Jozef, Jakub, and Miroslav. We recently visited Walters in their studio / rehearsal place, we asked them a couple of questions to which we have received interesting and funny answers.

Kde ste sa zjavili?

Jozef: Pochádzam z Ružomberka. Na strednej škole som spoznal Jakuba, s ktorým sme mali prvú kapelu. Hrám na gitare, spievam a baví ma to zo dňa na deň viac a viac.

Jakub: Ja som Jakub a v tejto kapele hrám na tamburíne, robím Jozefovi vokály, a keď treba, zahrám aj na bas gitare. Ako spomenul Jozef, poznáme sa už dlhšie. Od strednej školy, keď som nastúpil na školu úžitkového výtvarníctva do Ružomberka a Jozef chodil na technickú priemyslovku. Niekto mi povedal, že hrá na gitare a na obede som mu povedal: „Hej, Jozef, počul som, že hráš na gitare a my hľadáme do kapely v Dolnom Kubíne gitaristu.“

Jozef: Je to pravda. Mal si tácku s čevapčiči. Klasické jedálenské.

Jakub: Potom sme sa stretli v Dolnom Kubíne. Je to zaujímavá história.

Miroslav: Ja pochádzam z Prievidze. Všetci traja sme mali vlastnú kapelu. Potom sme sa dlho nevideli, až tu v Bratislave sme sa stretli, keď sa nám rozpadávali kapely. Mali sme za sebou tretiu skúšku a Jozef si lámal hlavu nad basákom. A potom prišiel tento „bundáš“ a bol úplne super.

Where have you appeared?

Jozef: I’m from Ružomberok. In high school I met Jakub with whom I had the first band. I play guitar, sing and I enjoy it more and more every day.

Jakub: I’m Jakub and in this band I play the tambourine, do vocals and if needed I play the bass guitar. As Jozef mentioned we know each other for a long time; since high school (where I went to School of Applied Arts and Jozef went to Technical High School). Somebody told me that Jozef plays the guitar and at the school lunch I said to him: “Hey, Jozef, I heard you play guitar and our band in Dolny Kubin is looking for a guitarist.”

Jozef: It’s true. He had a tray of cevapcici; classical dining dish.

Jakub: Then we met in Dolny Kubin. It is an interesting history.

Miroslav: I am from Prievidza. All of us had a band on our own. Then we didn’t see each other for a long time. Eventually we met here in Bratislava when all three of our bands were falling apart. We had a third rehearsal and we needed a bassist. Then came this “bundáš” and it was totally awesome.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Jozef: Je to rôzne. Máš kapely, ktoré sú nové, niečo poznáš z detstva. Doteraz mám CD ACDC, ktoré som potiahol otcovi z roku 1987. Mal som vtedy 12 rokov a odvtedy ho počúvam stále. Srdcová kapela pre mňa je Pearl Jam.

Jakub: Ja sa po hudobnej stránke vraciam úplne dozadu. Poznám veľmi málo nových kapiel oproti iným ľuďom, nehudobníkom. Začalo to počúvaním starých punkových kapiel a teraz počúvam veľa Mo Town a to ma drží najviac. Učím sa pri tom pohyby Michaela Jacksona.

Miroslav: Ja počúvam veľa žánrov. Veľa hiphopu, počúvam Céline Dion.

Jozef: Fakt dávaš Céline Dion?

Miroslav: Tomu ver, kámo. Mám široký záber. S chlapcami hrám pocitovo. Pocit z toho, čo hrajú, prenesiem do svojich končatín a ide to.

What is your inspiration?

Jozef: It is different. You have bands that are new, something you know from your childhood. So far I still have the CD of ACDC from 1987 I stole from my father. I was 12 and I still listen to it since then. The heart band to me is Pearl Jam.

Jakub: I have to go all the way back when I talk about music. Compared to other people I know very few new bands. It began with listening to old punk bands and now I listen to MowTow a lot. I learn some Michael Jackon moves while listening to it.

Miroslav: I listen to a lot of genres; a lot of hip hop. I listen to Céline Dion.

Jozef: Do you really? Céline Dion?

Miroslav: Yes I do, buddy. I have a wide range. With boys I play as I feel it. The feeling of what they are playing I transfer to my limbs and it goes like that.

Viete sa inšpirovať aj vecami mimo hudby?

Jozef: Mňa inšpirujú ľudia. Máš človeka, ktorý ti niečo dá, keď sa s ním rozprávaš. Niečo ti povie alebo ti v niečom otvorí oči. Baví ma tiež pozorovať ľudí, najmä teenage generáciu. Je to neskutočný zdroj informácií. Ľudia sú rôzni a krásne je, že sú takí iní.

Jakub:Mám všeobecne rád umenie ako celok. Odmalička som k tomu mal blízko, keďže som chodil na výtvarnú a na umeleckú strednú. Umenie mi robí radosť.

Nedávno som si kúpil motorku a to mi prináša tiež radosť. Je to najväčší relax, ktorý mám popri hudbe. Keď si na ňu sadnem, úplne vypnem a nezamýšľam sa nad tým, že musím ísť zajtra do práce. 

Miroslav: Ja asi nemám inšpiráciu. Mám priateľku a prácu, ktorá ma baví. Keď som nebýval v Bratislave, často som chodieval do lesa, do hôr. So psom aj sám. Začal som čítať Alchymistu a pripravil som si činky, ktoré budem zdvíhať. Ide leto a človek ... J Dám dole tričko a budem štramák.

Nerozumiem abstraktnému umeniu. Viem oceniť maľbu, ale nerozumiem jej. Veľmi mám rád filmy, najmä ťažšie žánre, mystické, duchovné. Teraz som videl krásny film The Secret Life of Walter Mitty v hlavnej úlohe s Benom Stillerom a tiež film Cloud atlas.

Are you inspired by other things outside of music?

Jozef: I’m inspired by people. You have a person who has something to give when you talk to him/her. This person will tell you something and open your eyes. I also enjoy observe people, especially teenage generation. It is an unbelievable source of information. People are different, and it is beautiful that they are so different.

Jakub: I generally like the art as a whole. Since I was a child I was close to art as I went to creative and artistic high school. Art makes me happy.

I recently bought a motorcycle and it also brings me joy. It is the biggest rest I have along music. When I sit on it I completely turn off and I don’t think about next day’s work.

Miroslav: I guess that I don’t have an inspiration. I have a girlfriend and a job that I enjoy. When I haven’t lived in Bratislava I often go the forest or to the mountains (with my dog or alone). I have started to read an Alchemist and I have some dumbbells I’m willing to lift. Summer is coming and man…J I take off my shirt and I will be a cracker.

I don’t understand the abstract art. I appreciate the painting but I don’t understand it. I really like movies especially the harder genres, mystical, spiritual. I’ve seen a beautiful movie The Secret Life if Walter Mitty starring Ben Stiller and also the movie Cloud Atlas.

Čo bol váš „dreamjob“, keď ste boli malí?

Miroslav: Môj otec bol kapitán u hasičov a ja som chcel byť hasič tiež. Bojím sa výšok a neviem dobre plávať, ale to, čo chcem povedať som pochopil až nedávno. Otec mal k tomu lacný prístup a vravel mi, že sa bojím výšok, ale to sa dá samozrejme prekonať. Neriešil to a ani ma k tomu nenútil. Pochopil som, že to bolo preto, že hasič je rizikové povolanie a chcel ma od toho uchrániť. Vedel, ako to tam chodí, koľko úrazov, popálenín a otrávení plynom. Pochopil som to pred približne dvoma rokmi a za to mu ďakujem.

Jakub: Moja mama mala knižku, do ktorej si zapisovala, čo som prvé povedal, kedy som začal chodiť a zapisovala aj to, čím som chcel byť. Prvé štyri roky tam boli klasické povolania a potom od piateho roku to išlo: chcel som byť dizajnér áut, strojov, motoriek, vlakov. Aj som nad tým vážne uvažoval. Išiel som na umeleckú strednú a chcel som ísť potom na priemyselný dizajn. Stále som si kreslil autá, motorky, lietadlá. A nakoniec som skončil ako prekladateľ.

Jozef: Chlapci, ja žiaden cool príbeh nemám. Pamätám si, že keď som bol malý chalan, tak som mal umelohmotnú gitaru. Vtedy vysielalo ešte iné MTV a videl som klip Guns and Roses. Slash v ňom rozbil gitaru a hodil ju z útesu. Namotal som sa na to a svoju gitaru som pred telkou a svojimi rodičmi rozbil. Mal som vtedy asi 5 rokov.

Potom prišla základka a zbieranie kartičiek hokejistov. Mal som aj zlatého Hašeka. Gretzkeho som mal najviac a väčšinou som vychytal starých švédskych hokejistov.

What was your dream job when you were little?

Miroslav: My father was a captain at the fire department and I wanted to be a fireman too. I am afraid of heights and I’m not a good swimmer. What I’m going to say I found out recently. My father had a cheap access to it and he told me that I’m afraid of heights but it can be overcome of course. He didn’t compel me to do it. I understood that it was because the fireman a risky occupation and he wanted to protect me from it. He knew how it goes there; how many injuries and burns can happen. I got it about two years ago and now I thank him for it.

Jakub: My mom had a book where she wrote down what I first said, when I started to walk and she also wrote down what I said I wanted to be. The first four years there have been classic professions and from the fifth year it went like this: I wanted to be a designer of cars, machinery, motorbikes, and trains. I seriously thought about it. I went to the artistic high school and then I wanted to go study industrial design. I still drew cars, motorcycles and airplanes. Finally I ended up as a translator.

Jozef: Guys, I don’t have any cool stories. I remember when I was a kid I had this plastic guitar. That time on the MTV broadcast I saw a clip by Guns and Roses. In that clip Slash broke his guitar and threw it off a cliff. I liked it, so I broke my guitar in front of my parents. I was about 5 years old.

Then I collected hockey cards in basic school. I also had a golden Hašek. I had a lot of Gretzky’s and I mostly had cards of old Swedish hockey players.

Kapela však nie je vaším povolaním.

Jozef: Mojím povolaním teraz hudba je, okrem toho riešim dramaturgiu v Kontakte na Ventúrskej.

Jakub: Ja sa tiež neživím hudbou. Som projekťák v jednej prekladateľskej agentúre, ale bodaj by bola mojím povolaním,J.

The band is actually not you profession.

Jozef: My profession is music now and I also am a dramaturge in Kontakt at Venturska Street.

Jakub: I work as a planner in one translation agency, but I wish music was my profession.

Ste slovenská kapela, prečo spievate po anglicky?

Jozef: Veľa ľudí sa nás to pýta. Prišlo to prirodzene aj tým, že som študoval v angličtine a veľa v nej písal. Vzniklo to klasicky, že sa na začiatku bojíš ísť do slovenčiny, že vieš, že to nie je najjednoduchšie. Nie je jednoduché robiť gitarový pop v slovenčine. V angličtine môžeš spievať o hocičom, nemusí to byť také lyrické ako v slovenčine. Slovenčina vyznie veľmi hlúpo, ak do nej vložíš „storytelling“. Možno nie až tak hlúpo, ale ľudia nie sú zvyknutí, ak je text priamočiary. Angličtina nám dala trošku väčšiu slobodu.

Jakub: Nikdy som neskúšal spievať v slovenčine ani v angličtine, ale na druhej strane musím povedať, že sa v angličtine cítime celkom sebavedomo. Nie je to o tom, že so slovníkom sedím v noci, píšem text a hľadám slovíčka a rýmy. Ide to od ruky.

Jozef: Je v nás ambícia hrať vonku a chceš aby ti rozumeli.

Jakub: Angličtina je súčasná lingua franka. Ako bola v minulosti latinčina, teraz je to angličtina. Čím ďalej, tým viac sa to bude v tomto smere globalizovať. Hranice sú otvorené a nemusíme sedieť na našich 49 036 km2. Vezmeme si karaván od nášho manažéra Martina Kúkoľa a pôjdeme na turné do Dánska. Nemusíme sa potulovať len tu na Slovensku.

Jozef: Treba na tom veľa robiť, aby to bolo lepšie a lepšie. Musíš byť vždy o krok vpredu.

You are a Slovak band. Why do you sing in English?

Jozef: Actually a lot of people ask us this question. It came naturally; I studied in English and wrote a lot in it. It started classically that you are afraid to write and sing in Slovak because it’s not very easy. It is not easy to do a Slovak guitar pop. In English you can sing about anything, it may not be as lyrical as in Slovak. Slovak sounds very silly when you want to include storytelling. Maybe it’s not that silly but people are not used to straightforward lyrics. English gave us a little more freedom.

Jakub: I have never tried to sing in English nor Slovak but on the other hand I must say I feel way more confident in English. It’s not that I sit with a dictionary at night, write the lyrics and I’m looking for words and rhymes. It goes from hand.

Jozef: It is our ambition to play outside and we would like people to understand.

Jakub: English is the current linguafrank; as in the past it was Latin now it’s English. More and more it will be globalize in this direction. The borders are open and we don’t have to sit on out 49 036 km2. We will take a motor home from our manager Martin Kúkoľ and we will go on a tour to Denmark. We don’t have to wander just here in Slovakia.

Jozef: we have to work hard to make it better and better. We must always be one step ahead.

Kde sa vidíte o 5 rokov?

Jozef: Budem robiť zvukára v Nitre.

Miroslav: Klub Čudný pohľad. Ja osobne vidím všetko pozitívne a každý rok som čím ďalej tým viac prekvapený, aké je to dobré. Nechám sa prekvapiť a budem robiť tak, aby bolo dobre.

Jakub: Tak nejako by som to aj ja zhrnul.

Jozef: Pekná myšlienka,J.

Where do you see yourself in 5 years?

Jozef: I will be a sound engineer in Nitra.

Miroslav: The Club Čudný pohľad J I personally see everything positive and every year I am more and more surprised at how good it is. I will let it be a surprise and I will do my best.

Jakub: I wouldn’t summarize it better.

Jozef: Nice idea, J.

  ELT.

(jazyková korektúra Zemka Jaurová)